TÍTO slovenskí poslanci hlasovali za prijatie migrantov!

Šéf Európskej komisie – Jean-Claude Juncker na zasadnutí Europarlamentu oznámil nový návrh na prerozdelenie migrantov z Grécka, Talianska a Maďarska. Pozrite sa, ako hlasovali slovenskí zástupcovia vo včerajšom hlasovaní.

Juncker začal dlhým 80-minútovým prejavom plným starých známych fráz. Jeho prejavu dominovala citlivá utečenecká otázka a podľa očakávaní oznámil nový systém povinných kvót na prerozdelenie migrantov. Týkalo by sa to premiestnenia ďalších 120.000 migrantov navyše k májovému návrhu týkajúcemu sa 40.000 migrantov.

Europarlament hlasoval o „vykonávacom predpise“ ako konkrétne postupovať pri uvedení do praxe prvého balíka 40.000 prerozdelených migrantov. Europarlament tento vykonávací predpis však prerobil a urobil z neho napriek dohode členských štátov vykonávací predpis aj k budúcim povinným kvótam – do predpisu pridal celý rad ďalších ustanovení, ktoré napríklad vylučujú akýkoľvek výber imigrantov. Výslovne aj zakazujú vyberať si podľa náboženskej príslušnosti. Dokonca prakticky vylučujú akúkoľvek účinnú kontrolu zo strany orgánov členských krajín.

Väčšina europoslancov (498) hlasovala za návrh, proti bolo 158 a zdržalo sa 37 europoslancov. Viete však, ako hlasovali naši slovenskí zástupcovia? Výsledok vás možno prekvapí.

Za návrh hlasovalo 5 poslancov z trinástich, čo je viac, ako proti návrhu (3). Zdržali sa rovnako piati.

Proti povinným kvótam sa postavil len Richard Sulík (SaS), Jana Žitňanská (NOVA) a Branislav Škripek (OĽANO).

Naopak, za návrh hlasovala Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD), Miroslav Mikolášik (KDH), József Nagy (Most-Híd), Boris Zala (SMER-SD) a Vladimír Maňka (SMER-SD).

Hlasovania sa zdržali Pal Csáky (SMK), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Monika Smolková (SMER-SD), Ivan Štefanec (SDKÚ-DS) a Anna Záborská (KDH).

Treba však  podotknúť, že táto schválená rezolúcia má len nezáväzný a odporúčací charakter, posledné a hlavné slovo budú mať stanoviská vlád jednotlivých členských štátov. Ide však o takzvanú salámovú taktiku Europarlamentu: taktika, kedy sa kontroverzné požiadavky presadzujú po častiach, čo im dáva vyššiu šancu na úspešné presadenie.