CHLAPEC S IQ 178 SI AKO 14-ROČNÝ SIAHOL NA ŽIVOT, ABY POMOHOL DRUHÝM

Zázračný chlapec, ktorý dokončil strednú školu už keď mal 10 rokov spáchal samovraždu v 14-tom roku života. Brendenn E. Bremmer sa sám naučil čítať už ako batoľa. Na klavír začal hrať keď mal 3 roky a ako 10 ročný dokončil strednú školu, pričom hneď nastúpil na univerzitu.

Keď ho ako 6 ročného posadili na IQ test, odmietol ho dokončiť. Napriek tomu v ňom dosiahol závratných 178 bodov! Len jeden človek z milióna má IQ nad 180. Niet pochýb, že už od útleho veku bol ďaleko pred svojimi rovesníkmi.

(Brandenn s jeho mamou pri hre na klavír)

Brandenn bol skutočne zázračné dieťa. Skladal a nahrával vlastné hudobné kompozície, na súťažiach v hraní na klavír nemal konkurenciu. Univerzita mu s nadpriemerným IQ nerobila najmenší problém. Keď ho nejaký predmet fascinoval, dokázal urobiť prácu z celého semestra za 10 dní. Zvládol všetko na čo siahol, od lukostreľby až po umelecké fotografovanie. “Niekedy sme sa obávali, že nedokážeme držať tempo s jeho intelektom,” povedala jeho mama.

No napriek jeho nadmernej inteligencii mal Brandenn rád aj kempovanie, plávanie, rybárčenie, korčuľovanie, sledovanie kreslených seriálov a hranie počítačových hier – rovnako ako „normálni“ dospievajúci chlapci na celom svete.

Napriek všetkému sa tento mladý nadaný človek rozhodol siahnuť si na život. Jeho matka, Patti Bremmerová, ho našla mŕtveho keď sa večer s manželom vrátili z nákupu. Chlapec sa zabil výstrelom do hlavy. Rodičia povedali, že síce bol ich syn nepochybne iný, než ostatné deti, nikdy netrpel depresiou či pocitom samoty.

“Veľa ľudí si môže myslieť, že bol na svet vôkol neho zle pripravený, či dokonca nebol pripravený vôbec. To však nie je pravda. Musia pochopiť, že tieto deti sú oveľa inteligentnejšie, než si hocikto dokáže predstaviť,” povedala jeho matka.

“Nikdy sme Brandenna do ničoho netlačili. Bol veľmi samostatný a robil vlastné rozhodnutia, ktoré boli vždy dobré. Keď už, tak sme sa ho snažili trochu mierniť.”

“Vždy mal nadmernú potrebu pomáhať ľuďom a učiť ich. Správal sa k nim, ako keby cítil ich potreby a túžby. Odišiel, aby jeho orgány mohol darovať tým, ktorí to potrebovali. Často vravieval, že ak by zomrel, želá si, aby jeho orgány pomohli druhým.” A tak sa aj stalo. Ešte v noci keď zomrel, boli obe jeho obličky darované dvom ľuďom, jeho pečeň dostal 22-ročný pacient a srdce 11-ročný chlapec.

“Niekedy sa pýtame, či mu tento fyzický, pozemský svet neponúkol dosť výziev a cítil, že je čas sa pohnúť ďalej, a urobiť niečo veľké,“ povedala jeho matka.